End. Fin. Fake.

Ako vidno, mám úžasnú náladu. Tak úžasnú, že to proste musí ísť von.

Dlho som sa neozvala - nie žeby to čítal niekto iný okrem Teba, Kajuška, ale aj tak mám pocit dôležitosti.
Na začiatku leta mi Mutter odpojila net, s tým, že som teda zlá dcéra. Potom som šla do tábora. Hneď v ten deň do Egypta. Potom mi zas vypojila internet. Teraz som (dočasne???) späť.

Všetko sa pojbalo.
Na začiatku leta som stratila mobil, takže žiadna komunikácia so svetom (k tomu netu).
(To mi pripomína, prosím, napíšete mi na icq svoje čísla? Ja mám duplikát tej svojej SIMky, číslo ostalo rovnaké - do budúcna.) Prvý mesiac som len bola doma, občas v robote, potom som šla robiť vedúcu v tábore.
To bolo vyčerpávajúce... ale geniálne. Spoznala som niekoľko nových ľudí, s ktorými by som nerada prerušila kontakty. Mala som najmladšie baby, z ôsmych boli tri normálne, jedna mala 5 rokov, ďalšia bola jblá už ako osemročná a žila kdesi na Marse (a milovala Hannu Montanu... ah), dve rumázgali vždy, jedna bola trochu mimo, ale inak okej... skončila som brutálne nevyspatá (šak keď sa o tretej začne skákať na trampolíne... ráno), zachrípnutá (rawr, sexy), ale spomínam na to v dobrom.
Hneď v ten deň o siedmej pre mňa došiel otec, že ideme do Egypta (po hodine a pol spánku), tak som sušila na slnku, a o polnoci som odlietala.
Egypt bol plný "Hello!!! Hav ár jú? Wotz jór nájm? Kam and luk to máj stor!" (výslovnosť verná textu). Neznášam to, keď sa mi cudzí ľudia prihovárajú, niečo mi núkajú a nedajú pokoja. Egypťania mali taký humor, že po dvoch dňoch to ešte stále nezačalo byť vtipné (podáva tanier... nepodá ho. A takto to robia to zblbnutia.). Spiekla sa mi riť a narástlo brucho.

V škole je... fajn. Okrem toho učenia. Ten "náš" kolektív pár ľudí, je skvelý a chodím tam asi len kvôli nim. Máme novú spolužiačku (staro-novú, poznáme ju), chvíľu bola zdesená, ale ono ju to prejde. Dúfam. Všetci stresujú s maturitou a oktávou, a ja si uvedomujem, že tých 12 rokov, čo som tam zabila, ubehlo tak, že si z toho pamätám len veľmi málo. Bezvýznamné roztržky, trápne situácie... nič... prevratného. Ako to nazvať? Tie posledné roky sú iné, spomíname na to, keď sa bavíme, tak mnohokrát nám asi nezainteresovaní nerozumejú. Dávame sa dolu abnormálnym spôsobom, niekedy znieme akoby sme sa z duše nenávideli, ale u nás keď mi najlepší kamarát takmer láskyplne povie, že som "taká neskutočná piča", viem, že to znamená, že ma má rád, akceptuje ma... Neviem si predstaviť, že to skončí.
A ono to skončí.
Rozídeme sa na výšky, každý do inej prdele, a pochybujem, že spolu budeme stále niekam chodiť.

Dnes sme vyberali citáty na oznamká a čítala som tie sentimentálne...
Ostanú po nás len prázdne lavice, cinkot triedy zamĺkne v tichu triedy... skončili sa roky, čo sme boli spolu...
Budú mi chýbať. Niektorí viac, iní menej.

Ah a ešte jedna vec ma trápi. Volá sa Marek, ja som sa do neho zamilovala a on stále miluje svoju bývalú. Takže som si dnes už po x-tý raz povedala, že na neho jebem a končím to. Ale not that easy. Dnes som si znovu povedala, že sa proste odľúbim. Tak si držím palce.

End. Fin. Fuck.
(Učiteľka angličtiny nám povedala, že máme namiesto toho používať "fake"... I'm waiting here for f...aking ten minutes... fake you!... fake off!... atď atď.)
Also eine oprava:
End. Fin. Fake.
Všetko je Fake. S veľkým písmenom.

Oh a zabudla som - zas som začala koketovať s myšlienkou, že budem písať :) Vianoce sa blížia.

Kaja