End. Fin. Fake.

Ako vidno, mám úžasnú náladu. Tak úžasnú, že to proste musí ísť von.

Dlho som sa neozvala - nie žeby to čítal niekto iný okrem Teba, Kajuška, ale aj tak mám pocit dôležitosti.
Na začiatku leta mi Mutter odpojila net, s tým, že som teda zlá dcéra. Potom som šla do tábora. Hneď v ten deň do Egypta. Potom mi zas vypojila internet. Teraz som (dočasne???) späť.

Všetko sa pojbalo.
Na začiatku leta som stratila mobil, takže žiadna komunikácia so svetom (k tomu netu).
(To mi pripomína, prosím, napíšete mi na icq svoje čísla? Ja mám duplikát tej svojej SIMky, číslo ostalo rovnaké - do budúcna.) Prvý mesiac som len bola doma, občas v robote, potom som šla robiť vedúcu v tábore.
To bolo vyčerpávajúce... ale geniálne. Spoznala som niekoľko nových ľudí, s ktorými by som nerada prerušila kontakty. Mala som najmladšie baby, z ôsmych boli tri normálne, jedna mala 5 rokov, ďalšia bola jblá už ako osemročná a žila kdesi na Marse (a milovala Hannu Montanu... ah), dve rumázgali vždy, jedna bola trochu mimo, ale inak okej... skončila som brutálne nevyspatá (šak keď sa o tretej začne skákať na trampolíne... ráno), zachrípnutá (rawr, sexy), ale spomínam na to v dobrom.
Hneď v ten deň o siedmej pre mňa došiel otec, že ideme do Egypta (po hodine a pol spánku), tak som sušila na slnku, a o polnoci som odlietala.
Egypt bol plný "Hello!!! Hav ár jú? Wotz jór nájm? Kam and luk to máj stor!" (výslovnosť verná textu). Neznášam to, keď sa mi cudzí ľudia prihovárajú, niečo mi núkajú a nedajú pokoja. Egypťania mali taký humor, že po dvoch dňoch to ešte stále nezačalo byť vtipné (podáva tanier... nepodá ho. A takto to robia to zblbnutia.). Spiekla sa mi riť a narástlo brucho.

V škole je... fajn. Okrem toho učenia. Ten "náš" kolektív pár ľudí, je skvelý a chodím tam asi len kvôli nim. Máme novú spolužiačku (staro-novú, poznáme ju), chvíľu bola zdesená, ale ono ju to prejde. Dúfam. Všetci stresujú s maturitou a oktávou, a ja si uvedomujem, že tých 12 rokov, čo som tam zabila, ubehlo tak, že si z toho pamätám len veľmi málo. Bezvýznamné roztržky, trápne situácie... nič... prevratného. Ako to nazvať? Tie posledné roky sú iné, spomíname na to, keď sa bavíme, tak mnohokrát nám asi nezainteresovaní nerozumejú. Dávame sa dolu abnormálnym spôsobom, niekedy znieme akoby sme sa z duše nenávideli, ale u nás keď mi najlepší kamarát takmer láskyplne povie, že som "taká neskutočná piča", viem, že to znamená, že ma má rád, akceptuje ma... Neviem si predstaviť, že to skončí.
A ono to skončí.
Rozídeme sa na výšky, každý do inej prdele, a pochybujem, že spolu budeme stále niekam chodiť.

Dnes sme vyberali citáty na oznamká a čítala som tie sentimentálne...
Ostanú po nás len prázdne lavice, cinkot triedy zamĺkne v tichu triedy... skončili sa roky, čo sme boli spolu...
Budú mi chýbať. Niektorí viac, iní menej.

Ah a ešte jedna vec ma trápi. Volá sa Marek, ja som sa do neho zamilovala a on stále miluje svoju bývalú. Takže som si dnes už po x-tý raz povedala, že na neho jebem a končím to. Ale not that easy. Dnes som si znovu povedala, že sa proste odľúbim. Tak si držím palce.

End. Fin. Fuck.
(Učiteľka angličtiny nám povedala, že máme namiesto toho používať "fake"... I'm waiting here for f...aking ten minutes... fake you!... fake off!... atď atď.)
Also eine oprava:
End. Fin. Fake.
Všetko je Fake. S veľkým písmenom.

Oh a zabudla som - zas som začala koketovať s myšlienkou, že budem písať :) Vianoce sa blížia.

Kaja

Najväčšia bomba leta!

No.
Síce ma zrovna v tomto vidieť asi nie je, ale keď stopnete na 00:35, tak to sú dvaja, ktorí boli s nami. Napravo, chalan a baba. Sabina presne vystihla scénku, kde sa zohrieva, lebo je jej zima :D, Marek poctivo tlieska a smeje sa.
http://www.youtube.com/watch?v=eZncaC80Yn0&feature=PlayList&p=A343016CB7F47D3C&index=3
Len aby ste vedeli, kvôli čomu to všetko. A ten šuhajko nie a nie skočiť do tej vody, chumaj akýsi...
Keď bude ďalšia, v ktorej ma možno bude vidieť, tak dám vedieť. Pravý narcis, to viete.

Som zlá dcéra. Až teraz som si to uvedomila. Neviem prejavovať vďaku, lásku tak, aby to vyzeralo, že to myslím vážne. A že ja to vážne myslím. Tak sme sa pohádali s máti. Ale má pravdu.
Trpím nedostatkom pozornosti. Nikto sa o mňa doma nezaujíma.
Ale aspoň viem dôvod.
Samko a ja (a Veronika a Paťa) budeme mať ďalšiu sestru. Mama je v piatom (!!!!!!) mesiaci, boli ale podozrenia, že bude postihnutá. Chvalabohu to vyzerá tak, že bude v poriadku. Klop klop.

Mala som ísť na chatu tento víkend, ďalšie Predzvuky (po stužkovej sú Dozvuky, my sme si ich urobili PRED stužkovou, tož Predzvuky). O dedinu vedľa. Nešla som. Vraj sme sa nedohodli, tvrdí mama. Čudné, mala som pocit, že hej - inak by som ju asi neorganizovala ako magor, celú našu chatovicu. Kvôli niečomu som si proste myslela, že je to OK že tam pôjdem. Takže tak. Ale pokiaľ mi nebudú stále hovoriť, ako im je ľúto, že som nemohla ísť, budem ok.

A tak, no.
Mám skvelé nápady na poviedky. Fakt sa mi páčia. Mary, Mr. Nobody, Rainbow. HA! Ja už aj viem, ako sa budú volať. Už ich len napísať. A sme zas na ground zero... nechce sa to niekomu napísať namiesto mňa?

Lubim,
Kaja

"KAJA! Máš maketu, uvedom si to už konečne!!!"

Áno, áno, ja viem.

Ale zistila som, že ono ja vlastne neviem, čo sem mám písať! A tiež som zistila, že som si chcela vytvoriť druhý profil na livejournale pôvodne, nie tu - len som akosi zabudla :) to je jedno.

Konečne prišlo na niečo, s čím sa proste MUSÍM pochváliť, nech už zniem akokoľvek narcisticky :D

Budem v reklame. Ako kompraz, takže možno sa tam kdesi objavím na sekundu, ale budem tam. Nejaká super letná reklama na operátora, všetci boli v plavkách, skákali do bazéna, tešili sa...

A bolo 15 stupňov.

Viete, ako sa točil Twilight, nie? "Clooooouuuuuds! Cloooouuuuuuds!" No, tak my sme čakali na tridsaťsekundové diery v oblakoch aby zasvietilo slnko, my sme zo seba zhodili deky, tričká, uteráky, tešili sa z aquabiel, ktoré vlastne vtedy vo vode ani neboli... povzbudzovali sme takého šuhajka aby skočil z mostíka a on stále nič... sledovali sme "rockerov" ako skáču do bazéna a strašne sa z toho tešili, a potom sme sa strašidelne tešili keď sme robili poslednú scénu (ha, sme si len mysleli, že je posledná...). Dostala som maketu mobilu, tak som fotila a každého okolo som otravovala tým "aha, aha, čo som odfotila" ("KAJA! Máš maketu, uvedom si to už konečne!!!"), a tým, že keď sa ma opýtali koľko je hodín, vytiahla som maketu, otvorila ju a odpovedala som 11:57... Spali sme s kompletným oblečením navlečeným na plavkách ako obrovské siamské štvorčatá pozakrývané dekami - aby to nebolo vidieť. Zjedli sme im paštéty a syry, potom polievku a kvantum chleba. Spravili sme si hanbu (ako vždy). Okej, ale mega hanbu. Niektorí z nás si získali fanklub tým, že si vedeli olízať lakeť a tlieskať jednou rukou (potom na striedačku oboma naraz... a tak), a robiť krúžky z dymu. Niektorí skoro skončili v bazéne. 

A bolo 15 stupňov.

Ale bolo geniálne :)

Potom sa určite pochválim a - zoženiem niekde tú reklamu :D

Vžium.

Prvá

Slávnostne prisahám, že nemám za lubom nič dobré.

... a uvidím, ako dlho mi to vydrží tentokrát.